Pani, nekúpite mi chleba?

a povedala som si... „chce chlieb? Nakoniec, prečo nie...“ Veď sme boli práve pred potravinami. Samozrejme. Taktika. „Tak dobre“, vravím jej „pre dieťa vám kúpim.“ „A kúpite mi aj sušené mlieko?“ skackala okolo mňa v potravinách. „Kúpim, ale už nič viac, nebudem vám tu predsa robiť celý nákup“, ja na to.„Ta veď choré je, potrebuje jesť, pani, ta ne? Ne pani?“Pani..... teda ja, kráčam k pokladni a zrazu vidím čo si rómska strapatá mamička stihla do košíka naložiť.Okrem pôvodného chleba a sušeného mlieka, kým sme došli k pokladni, stihla nahádzať do košíka, pudingy v kelímkoch, šunkovú konzervu, syry a chipsy.No, tak to už bolo na mňa dosť. Vybrala som z košíka chlieb a sušené mlieko, tieto dve veci som jej zaplatila a podala som jej ich. „To máte odo mňa. To je všetko. Viac vám toho nekúpim.“No, nakoniec bola aj tak spokojná. Poďakovala a dávala si chlieb a krabicu s mliekom do kočiara.Pozrela som doň. Dieťa nebolo vidno. Vravím jej: „Môžete mi mimochodom to vaše dieťa ukázať? Lebo ja mám, pocit že v tom kočiari žiadne nemáte.“Pani s nevôľou odhrnula deku ... a pod ňou, samozrejme žiadne dieťa, iba uhľadne dovalčeka zrolovaná zimná vetrovka.„Veď ste mi vraveli že tu máte dieťa, tak kde je teda?“„Joj pani, ta som sa pomýlila, ono teraz je nemocnici“No, hlavne že niekto dnes neostane hladný.